Instagram    Facebook    YouTube

História obuvi a obúvania II - Spod egyptských pyramíd až po rímske Koloseum

Egypt
Prvé, kusé informácie o obuvi Egypťanov sa objavujú v roku 3000 pred n.l., z čias vzniku prvej dynastie faraónov.

Typickou obuvou tej doby boli sandále, aj keď hieroglyf označujúci sandále zrejme neexistuje, respektíve nebol doteraz objavený. Oveľa neskorším a nepriamym dôkazom poskytujúcim určitý obraz o výrobe koženej obuvi-sandálov a garbiarstve sú rôzne nástroje ako nože a šidlá pochádzajúce z hrobky vezíra Rekh-mi-Re z 18-tej dynastie (1450 pred n.l.). Sandále v histórii Egypta mali rôzny tvar a spoločenský význam, a to aj  s poukazom na sociálny aspekt. Napríklad sa  predpokladá, že ženy sandále v časoch prvých dynastí vôbec nepoužívali, aj keď existuje dochovaná freska portrétu  ženy s obutými sandálami, tá ale pochádza zo skorších čias – z piateho storočia pred. n.l. Sandále sa vyrábali  z kože, častejšie z tŕstia alebo palmového lyka.

 

 

 


Obuv na chetitskej stéle. Konkurent Egypta - Chetitská ríša sa z väčšej časti rozprestierala na území dnešného Turecka (2000 -1200 pred n.l.)

Staroveké Grécko
Gréci nosili  širokú škálu topánok a sandálov, rozličné druhy, na rôzne príležitosti, dbali na štýl i vzhľad svojej obuvi. Uprednostňovali sandále s otvorenou špicou, ktoré nazývali persikai. Grécka kultúra je častokrát považovaná za kolísku modernej európskej civilizácie.

Etruskovia
V roku 800 rokov pred n.nl tvorili Etruskovia rozvinutú spoločnosť na talianskom polostrove. O Etruskej civilizácie sa vie len veľmi málo, väčšinu stôp po ich kultúre prekryl rozmach rímskeho impéria. Historici predpokladajú, že sa pri výrobe obuvi inšpirovali Grékmi a etnikami Malej Ázie. Používali viacero druhov obuvi. Niektoré sochy a nástenné maľby poukazujú na to, že Etruskovia nosili najčastejšie sandále, tkané papuče a kožené topánky so šnurovaním z kožených remienkov. Niektoré prvky prevzali Rimania.

Rímske impérium
Azda najznámejším druhom obuvi z obdobia rozmachu rímskeho impéria, známej predovšetkým z beletrie, odbornej literatúry a nemenej z televíznych obrazoviek je obuv rímskych legionárov: Caliga alebo Caligae, všeobecne známa pod prívlastkami ako “gladiátorky“, či grécko-rímske sandále. Hrubá podrážka sandálov umožňovala vojakom vykonávať dlhé a namáhavé pochody. Obuv sa zväzovala koženými remienkami, jednosmerná sieťová kožená štruktúra obopínala chodidlo spravidla až do tretiny holennej kosti. Obuv bola tiež používaná poľnohospodárskymi robotníkmi. Legionári nosili Calige, na ktorých bola podrážka podbitá kovovými cvokmi, okrem koženého viazania sa používali aj bronzové spony. Pri slávnostných príležitostiach (ak na to legionár mal) striebornými alebo zlatými. Podbité vojenské caligae sa predávali za 100 sesterciov, plat legionára v prvom storočí bol 900 sesterciov ročne.


Rímska obuv objavená nadšencami  archeológie v západnom Anglicku v blízkosti mesta Uttoxeter.

Ostatné najznámejšie druhy rímskej obuvi

Carbatinae alebo  Gallicae - pevné topánky vyrobené z jedného kusa kože, ktorá obopína celé chodidlo, vo vrchnej časti s radou dierok šnurovania. Carbatina bol všeobecný druh obuvi, ktorá sa vyskytovala tiež u Grékoch a bola  rozšírená i medzi keltskými národmi. Používala sa aj v stredoveku a v niektorých lokalitách až do 20. storočia.

Campagus – druh typ vojenskej obuvi

Calceus alebo Calcei - druh uzatvorenej topánky. Obuv na rozdiel od sandálov obopína v súvislej vrstve celé chodidlo. Podrážka je spravidla zložená z dvoch vrstiev kože. Calcei sa nosili v kombinácii s tógou ako vonkajšia obuv, mimo obytných priestorov, kým sandále sa používali s tunikou vo vnútri obydlia. Tento druh obuvi nemohli používať otroci a trestanci, ktorí nosili dreváky.
Calcei senatorii alebo calceus senatorius – obuv rímskych senátorov červenej farbe, pôvodne používaná členmi patricijských rodín. Neskoršie charakteristická pre členov senátu a vyšších úradníkov. Postriebrená alebo červená koža, ozdobená šperkom zo slonoviny v tvare polmesiaca dodávala punc oficiality predstaviteľa ríše, ktorý pochádza zo vznešenej a dôležitej aristokratickej rodiny. Dámske calcei boli z jemnejšej kože svetlých odtieňov, často vyhotovené v bielej farbe, zdobené perlami a drahokamami, šnurovanie bolo z hodvábnych stužiek.

 

Rimania nosili viacero druhov obuvi tiež v interiéri:
Solea alebo Soleae - kožené sandále s jednoduchou podrážkou, niekedy okované, vyrobené z usne alebo rohože spojené s chodidlom úzkymi remienkami medzi prstami, prípadne s niekoľkými koženými remienkami obopínajúcimi členok.
Baxa - jednoduché sandále z papyrusových listov.
Soccus - kožené papuče.
Sandalium - sandále s drevenou porážkou, ktoré nosili predovšetkým ženy.

Základné rysy obuvi Rimanov sa od vzniku republiky v r.509 pred n.l. až do jej pádu v r.476 n.l. prakticky nemenili. Skorší Rimania používali iba jednoduché ornamenty, symbolizujúce ich skromnosť. So vzostupom rímskej ríše po roku 27., rástlo bohatstvo a moc jednotlivých občanov, obuv bola čoraz viac zdobená rôznymi dekoratívnymi prvkami. Bohatí ľudia nosili topánky so zlatými obrubami, výšivkami, drahokamami a perlami. Vhodnou analógiou v kontexte s obuvou Rimanov sa javí dnešné a známe, možno zveličené porekadlo: Podľa šiat poznáš človeka.

História obuvi a obúvania I - Najstaršie objavy