O začiatkoch spoločnosti Nike a jej spoluzakladateľovi Bill Bowermanovi

„Bežecká topánka musí spĺňať tri veci“, hlásal spoluzakladateľ Nike, Bill Bowerman. „Má byť ľahká, pohodlná a musí niečo vydržať.“
Bowerman sa narodil v roku 1911 v Portlande v štáte Oregon, počas štúdia na oregonskej univerzite vynikal ako športovec, po skončení školy pôsobil na strednej škole ako tréner atletického družstva a hráčov amerického futbalu.
Bowerman ako tréner atlétov nebol spokojný s vtedajšou traťovou obuvou, ktorá koncom 50. rokov bola zhotovená z hrubej a ťažkej usne. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že sa snažil brúsením a orezávaním znížiť jej nadbytočnú hmotnosť.
Po skončení 2.sv. vojny sa v roku 1948 vrátil na alma mater a počas 24-ročného pôsobenia viedol univerzitný bežecký tím. Bowerman bol mentorom, trénerom a priateľom Phila Knighta, s ktorým v roku 1964 založili Blue Ribbon Sports, predchodcu Nike (v roku 2016 Phill Knight odišiel z dozornej rady Nike na odpočinok, v roku 2018 oslávil okrúhle osemdesiatiny). Jeho rady pomohli rozvíjať počiatočný a úspešný obchodný model spoločnosti, dovoz a predaj japonských bežeckých topánok.
Bowerman sa na papieri pustil do úpravy bežeckých topánok a rozposlal niekoľko kreatívnych návrhov na zlepšenie funkčnosti športovej obuvi rôznym obuvníckym spoločnostiam, avšak jeho odporúčania ostali bez odozvy. Bowerman znechutený týmto prístupom vzal veci do vlastných rúk a pod vedením miestneho obuvníka sa naučil technické postupy výroby, avšak na začiatku, kus po kuse rozoberal na pásovej píle existujúce dráharské topánky a oboznamoval sa s ich konštrukciou.
Khight vo viacerých rozhovoroch tvrdil, že Bowerman si ho vybral na skúšanie prvých výtvorov, hlavne preto, že v tíme bežcov nepatril k najlepším atlétom a pri testoch s  "pokusným morčaťom" nemusel riskovať prípadné športové neúspechy. Knight si upravené tenisky dlho neužil, jeho kolega Otis Davis si všimol jeden prototyp a chcel ho vyskúšať, natoľko sa mu zapáčil, že ho nedal z rúk, respektíve z nôh. Davis vyhral kvalifikačný šampionát a v Bowermanových  topánkach získal zlatú medailu v behu na 400 metrov na olympijských hrách v roku 1960.
Hoci Davis tvrdí, že v skutočnosti vyrobil Bowerman prvý pár topánok priamo pre neho a nie pre Knighta – v skutočnosti mu ani nevyhovovali,  mali neforemný tvar s nulovou podporu klenby a boli príliš tesné.
Bowerman prispôsoboval bežcom obuv tým, že obkreslil chodidlo, meral jeho šírku a dĺžku, čím kládol dôraz na individuálne špecifikácie. Experimentoval s rôznymi materiálmi – kengurou kožou, jelenicou, kožou z hada, dokonca aj  z ryby, aby našiel ľahký, pevný a pružný materiál. Takmer každý týždeň vytvoril nový model. Vzhľadom na to, že jeho prototypy kvalitatívne rástli,  hľadal spojenie s obuvníckymi spoločnosťami, avšak bezvýsledne.

Príležitosť nastala, keď sa v roku 1964 Knightovi podarilo spojiť s japonskou firmou Onitsuka, obchodná spolupráca stála na presvedčení, že lacnejšie japonské bežecké topánky by mohli fungovať rovnako dobre ako tie nemecké. Následne spolu s Bowermanom investovali každý rovným dielom do podniku pri dovoze a predaji bežeckých topánok od japonských Onitsuka.
Bowerman počas olympijských hier v októbri 1964 odcestoval do Tokia, kde sa stretol so zakladateľom a generálnym riaditeľom spoločnosti Onitsuka, Kihachiro Onitsukom, ako aj s výkonným riaditeľom S. Morimotom. Bowerman im prezentoval svoje nápady, pri prehliadke továrne získal dôveru v japonský obuvnícky proces a nadviazal užšie vzťahy s oboma lídrami.
V júni 1965 zaslal upravené tenisky TG-22 do Japonska (jednalo sa o model určený na skok do výšky), ktoré pôvodne v Blue Ribbon Sports mylne považovali za bežecké tenisky, čím niektorým bežcom nechtiac spôsobili zranenia. Teraz už upravená bežecká topánku mala výstelky z mäkkej špongiovej gumy v prednej a zadnej časti päty a pevnú gumovú podrážku.
O mesiac neskôr Morimoto potvrdil, že vyrábajú obuv podľa uvedených špecifikácií. Onitsuka však mala "určité námietky na špongiovú hmotu vloženú pod pätou." Napriek námietkam zo strany výrobcu, Bowerman nástojil na umiestnenie gumy pod pätu a vyhlásil, že tým sa zmiernia problémy s Achillovou šľachou. Prvé prototypy sa vyznačovali dvoma rozdielnymi podložkami v päte a jej šírkou. Tie sa nakoniec transformovali do celistvej  tlmiacej medzipodrážky, ktorá sa stala hlavným marketingovým ťahákom. Na základe týchto úprav  Onitsuka predstavila model Tiger Cortez, ktorý bol začiatkom roka 1967 vyvinutý práve Bowermanom.

Pozn. vonkoncom nie ja náhoda, že tenisky Onutsika Tiger Mexico 66 a Nike Cortez sa v mnohom na seba ponášajú
Cortez boli obľúbené a vo svojej dobe patrili medzi najkomfortnejšie a najstabilnejšie cestné bežecké tenisky.  A keď Knight a Bowerman prestali dovážať a distribuovať bežecké topánky od Onutsika Tiger (dnes ASICS) prostredníctvom Blue Ribbon Sports a založili známeho výrobcu atletickej obuvi Nike, silueta Cortez sa stala tvárou novej značky.
V niekoľkých nasledujúcich rokoch používali tieto tenisky profesionálni atléti oregonskej univerzity.
Nike Cortez boli kľúčom k úspechu Nike. Topánka bola predstavená širokej verejnosti počas letných olympijských hier v roku 1972 v Mníchove. Záujem o tenisky exponenciálne vzrástol takmer ihneď, ako si americká verejnosť všimla, že Nike Cortez používajú americkí olympijskí športovci. Bowerman pôsobil na olympiáde vo funkcii trénera bežeckých disciplín.
Ďalším krokom Bowermana bolo vyrobiť topánku s vynikajúcou trakciou na viacerých povrchoch a to bez použitia kovových hrotov. Riešenie prišlo počas raňajok v roku 1970. Keď Bowerman videl ako javorový sirup steká po vafliach, zauvažoval: „Čo ak by sa obrátil vzor a vytvoril sa materiál s vrúbkovaným reliéfnym povrchom?" Od nápadu prešiel k činu a na vaflovačku namiesto cesta nalial roztopený polyuretán. Síce nenatrel železo antiadhéznym prostriedkom a výsledok dopadol pomerne nešťastne, napriek tomuto menšiemu nezdaru vytvaroval pružný a ľahký gumový materiál s mriežkovým vzorom. Podrážka bola prvý krát uvedená modelom Waffle Trainer v roku 1974. 
Bowermanov odkaz ako mysliteľa a novátora bude navždy spojené s „vaflovou“ podrážkou, ktorá, ako veľa brilantných vynálezov, je jednoduchá a intuitívna. Jej verzie stále nájdu uplatnenie v obuvi značky Nike, rovnako ako aj mnohé ďalšie Bowermanove nápady, vrátane vyvýšenej päty, nylonového textilného zvršku a súvislej medzipodošvy.