História obuvi a obúvania IV - Novovek
Za začiatok obdobia novoveku sa považuje objavenie Ameriky Krištofom Kolumbusom v roku 1492. Niektorí historici za počiatok tejto epochy považujú iné dejinné udalosti: 1642 – anglická občianska vojna, 1517 – zverejnenie 95. téz Martinom Lutherom či bitku pri Moháči v roku 1562. Koniec novoveku tiež nemá presne stanovený dátum, širšie časové rozpätie siaha od francúzskej revolúcie – 1789 až po koniec prvej svetovej vojny – 1918.
16. storočie
V šestnástom storočí nastáva vrchol renesancie. U pánskej obuvi zaznamenávame ústup úzkych topánok s pretiahnutou špicou, tvar obuvi nadobúda širšie kontúry s pomerne väčšou zaoblenejšou špicou tvarovanou do oblúka a s užšou priliehavejšou zadnou častou. V najextrémnejšej podobe je predná časť široká až dvadsať centimetrov, kráčanie v takýchto topánkach evokuje kačaciu chôdzu.
Dámska obuv sa oproti minulým dekádam príliš nemení, výnimkou je len niekoľkých módnych bizarných prevedení. Najrozšírenejším je model dámskej obuvi, ktorý vznikol v talianskych Benátkach približne v polovici šestnásteho storočia a rýchlo sa rozšíril do zvyšku Európy. Základňa podrážky má podstavce rôzneho tvaru a v nie ojedinelých prípadoch dosahuje výšku až 70 centimetrov. Aby sa v tomto módnom výstrelku, ktorý je viac chodúľmi než praktickou obuvou, dalo vôbec kráčať, musí mať žena so sebe po celú dobu pomocníka, ktorý jej pomáha pri chôdzi. Táto extravagantná obuv je doménou zámožnejších spoločenských vrstiev, topánky sú pretkávané zlatými alebo striebornými niťami, tento módny výstrelok sa udržal na výslní niekoľko nasledujúcich desaťročí.. Najbohatší muži tohto obdobia nosia obuv z mäkkej kože, hodvábu a zamatu, často zladenou s ich oblečením.
Topánky obyčajných ľudí sú vo všeobecnosti vyrobené z kože, s jednoduchou konštrukciou s ohľadom na čo najväčšiu trvácnosť. Podrážky sú zhotovené z dreva, korku, alebo z viacerých vrstiev kože, ale najbežnejšou obuvou sú rozličné druhy drevákov, krpcov a sandálov.
V priebehu šestnásteho storočia sa konštrukcia obuvi stáva čoraz zložitejšou.Obuvníci vyvíjajú dokonalejšie metódy výroby jazdeckých čižiem (čižmárstvo sa stáva samostatným odvetvím) a obuvi na prácu v teréne. Čižmy s manžetami siahajú po stehná a v prípade potreby sa môžu zrolovať nadol. V nasledujúcom storočí bude tento druh patriť k najobľúbenejším topánkam mužov vyššej spoločenskej vrstvy, v šestnástom storočí sa používa predovšetkým ako pracovná obuv na vonkajšie práce alebo ju nosia príslušníci vojenských jednotiek.
17. storočie
V sedemnástom storočí nastáva určitý obrat, vysoké podpätky sa stávajú módnou záležitosťou mužov, u nežnejšie pohlavia sa teší obľube obuv s plochou podrážkou s prepletanými koženými pásmi – sandále. Najpoužívanejšou obuvou úspešných a bohatých mužov sa stávajú kožené čižmy.
Zámožnejší ľudia venujú značnú starostlivosť výberu obuvi, sledujú módne trendy a zmeny. Obuv sa stále vyrába na symetrických kopytách s niekoľkými základný vzormi, rozdielnosti spočívajú v rôznorodosti farebných aplikácií a v spôsobe fixovania obuvi – šnurovanie alebo rôzne zdobené spony, v dekoratívnych tkaných vzoroch vzormi a výšivkách, výškou podpätku, druhom podšívky a podobne. Počas sedemnásteho storočia sa topánky v čoraz väčšej miere pripevňujú prackami. Špička mužskej topánky sa mení zo zaoblenej – kruhovej na štvorcovú, občas mierne predĺženú. Niektoré ženy nosia komplikovanejšiu štýlovú obuv so zahnutou, skrútenou špicatou špičkou. Neskôr, od druhej polovice storočia sa dostávajú do módy zdobené (napríklad čipkami) pánske kožené poltopánky v kombináciou s vypchatými pančuchy zvýrazňujúcimi lýtka a s na mieru šitou konfekciou - kabáty a krátke nohavice. Ženy nosia rozličné druhy vyšívaných topánok z rôznofarebného hodvábu, saténu alebo zamatu, zdobené nadrozmernými krajkami.
18. storočie
Muži i ženy sa snažia ísť s duchom doby, držať sa módnych vĺn súvisiacich s čoraz väčšou kreativitou tvorcov - obuvníckych majstrov. Ženy nosia topánky na vysokom podpätku prešívané pestrým hodvábom alebo črievice z jemnej, farbenej kože s rôznymi vzormi, občas zdobené zlatým alebo strieborným lemovaním či stužkami. Bohaté ženy (alebo ženy bohatých mužov) nosia výrazne zdobené hodvábne, rozložité a ťažké brokátové šaty. Niektoré druhy obuvi majú šnurovanie, ale väčšina sa upína rôzne zdobenými prackami. Špička dámskej obuvi je viac zahrotená alebo len mierne zaoblená.
Spoločenskou pánskou obuvou sú mierne špicaté topánky či poltopánky, najčastejšie zhotovené z tmavej kože s vysokoleštenou kovovou prackou, prípadne pri určitých slávnostných príležitostiach môžu byť zhotovené aj v iných – živších farebných odtieňoch a zdobené bielymi čipkami. K bielym, prípadne zľahka sfarbeným pančuchám patria neodmysliteľne topánky z čiernej kože s lesklými kovovými pracky. Pracka signalizuje štatút nositeľa, mohla byť vyrobená z obyčajnej oceli alebo z mosadzi, pokrytá drahými kameňmi a rytinami.
19. storočie
Muži i ženy devätnásteho storočia si môžu vyberať z viacero druhov obuvi rôznych tvarov a účelom použitia. V pánskej obuvi sú v obľube odolné, ťažké a masívne topánky a čižmy, ktorých vzorom je vojenská obuv.Čierna sa v podstate stáva farbou topánok. Ženy nosia šnurovacie topánky alebo čižmičky do výšky členka, podpätok sa vytráca a do popredia sa dostávajú mäkké črievice v svetlých alebo pastelových farbách. Uprostred storočia sa začína objavovať prvá športová obuv určená pre hru vyšších spoločenských vrstiev - tenis.
Približne až do roku tridsiatich rokov devätnásteho storočia bežný človek používa rovné - symetrické topánky. Vytvoriť asymetrický pár obuvi je zložitý, cenovo a časovo náročný proces, ktorý si môže dovoliť zaplatiť len vrstva najzámožnejšieho obyvateľstva. Koloniálne topánky sú vyrobené z tvrdej a odolnej kože, s miernym podpätkami a prackami.
Vývoj v priemysle a strojová výroba prináša pokrok v obuvníctve. Mechanické strojové spracovanie sústružníckymi zariadeniami umožňuje zrkadlovú výrobu asymetrických drevených kopýt, zvlášť pre pravú a ľavú nohu. Počiatky tohto druhu produkcie siahajú do roku 1830 (Philadelphia, USA), ktoré ako prvé využíva zbrojárska loby a od roku 1841 “vyzbrojuje“ americkú armádu asymetrickými topánkami.Určitá obuv ako sú napríklad papuče či ľahšie dámske topánky sa až do začiatku dvadsiateho storočia vyrábajú symetrickým spôsobom.
V roku 1850 je patentovaný vynález (ručného) šijacieho stroja. Táto modernizácia (okrem zvýšenia produkcie šiat), znižuje čas potrebný na výrobu obuvi, zvyšuje produktivitu a tým priaznivo vplýva na výslednú cenu. Obuv sa stáva dostupnejším tovarom, prístupným širším masám chudobnejších ľudí, aj keď stále značná časť populácie si nemôže dovoliť kúpiť viac ako jeden pár obuvi v priebehu dvoch či troch rokov.
História obuvi a obúvania I - Najstaršie objavy
História obuvi a obúvania II - Spod egyptských pyramíd až po rímske Koloseum
